DOM ODPOROV





Projekt s názvom Dom odporov, bol vytvorený pre festival Arteterapia 2012, supervízorom a dramaturgom bol Ján H Mikuš. ​

​​

Na tejto stránke uvádzame iba niektoré diela Jana H Mikuša.

















​































Text K programu k multižínrovej výstave.

...



Vážení návštevníci festivalu Arteterapia: freeDOM 2012, milí priatelia,

dovoľte mi, aby som Vás privítal na multižánrovej expozícií s názvom Dom Odporov. Cieľom tohto špeciálneho projektu bolo podnietiť mladých slovenských umelcov k zaujatiu svojho umeleckého postoja k téme slobody a odporu k akémukoľvek neprávu.
Skupinu, ktorú tvorili prevažne slovenskí študenti výtvarných a divadelných odborov dopĺňajú aj zahraniční hostia, ktorí sú z blízkej Českej republiky a v jednom prípade dokonca až z Mexika.
V súčasnej dobe sme svedkami výrazných spoločenských zmien, široká verejnosť sa začína väčšmi zaujímať o politiku, politici sú vystavovaní prísnejším kontrolám, svet začína odhaľovať často skryté a dlho utajované škandalózne aféry. Toto všetko sa možno deje vďaka mladej generácií, ktorá pomocou nových médií, akým je napríklad internet, dokáže samostatne vkladať a vyhľadávať informácie, ktoré nie sú mediálne skorumpované, informácie, ktoré nie sú podrobené kontrolou vyšších, mocnejších osôb či inštitúcií. Žijeme v dobe neustálych protestov, ktoré prichádzajú a po chvíli miznú. Zdá sa, že naša spoločnosť začína oveľa viac testovať hranice, možnosti a silu demokracie, zdá sa, že pochod, štrajk či vzbura je akýmsi novým spoločenským jazykom, a to jazykom najzraniteľnejších, jazykom posledným.
Umenie ako spôsob komunikácie tiež hľadá a objavuje v tomto svete svoj jazyk, svoju vlastnú zmysluplnosť či dôležitosť. Nazdávam sa, že umelec si tak ako tomu bolo vždy, dokáže nájsť cestu k tomu, čo je bytostne odkázaný povedať, ukázať či zanechať. Dom Odporov tu teda chce stáť ako symbol našej potreby dokazovať spoločnosti, že tu stále stojí niečo, niekto, čo skutočne bojuje za akékoľvek neprávo a neslobodu, a to aj za cenu, že použité zbrane môžu na prvý pohľad pôsobiť veľmi úboho.

Ján H. Mikuš
  

Tomáš Rafa​
Nový nacionalizmus v strednej Európe
(Videoart)
Projekt Tomáša Rafu, Nový nacionalizmus v strednej Európe je stále sa doplňujúci balík nekomentovaných videodokumentov, ktoré zachytávajú rôzne spoločensky vyhrotené stretnutia. Jeho objektív zaznamenáva hranice medzi patriotizmom a nacionalizmom, dostáva sa do centra demonštrácií, blokád, protestov či iných podujatí nesúcich v sebe formu xenofóbie a boja rozličných záujmových skupín za ich práva. Výsledok Rafovej práce sa teda môže javiť viac ako práca reportéra než ako práca umelca, Rafa svoj koncept však vníma ako novú úlohu umenia.  Rafov prínos je pre širokú, nielen európsku spoločnosť nesporný, jeho systematická snaha vyslovovať sa k súčasnému svetu je každopádne ojedinelou skutočnosťou v kontexte súčasného slovenského umenia, aj preto sa Rafa stáva akousi pirátskou vlajkou na našej lodi Domu odporov.



Tomáš Rafa(1979) pochádza zo Žiliny, absolvoval Akadémiu umení v Banskej Bystrici, ateliér Digitálne médiá (MgrArt. Ing. Michal Murín, ArtD.) Paralelne študoval aj v ateliéri multimédií na Akadémii umení vo Varšave, kde doposiaľ pôsobí a žije. Je držiteľom ceny Oskara Čepana 2011.

newnationalism.eu



Anna Solilová​
Save Tibet
(happening)

Akcia na pomedzí výtvarného umenia a divadla upozorňuje na bezprávie a represie, ktorými sú už po desaťročia vystavení tibetskí občania. Snaží sa vyprovokovať účastníkov k aktívnemu vyhľadávaniu informácií o danom probléme. Performance vychádza zo skutočnej udalosti, ktorá sa udiala v Peru, kde skupina ľudí na protest proti bezpráviu v krajine prepierala vlajky vlastnej krajiny vo fontáne na námestí. 

​

Manipulation

(hapenning)

Interaktívna inštalácia chce upozorniť na nebezpečnosť mediálnej manipulácie s ľudským vedomím, pomocou jednoduchého, priameho gesta ukazuje, že aktom odporu môže byť aj voľba nepočuť a nevidieť.

Umelecky pôsobila na mnohých miestach v Českej republike aj v zahraničí. Venuje sa divadelnej a filmovej scénografií, svetelnému designu i voľnej tvorbe. Vytvorila výpravy pre opery, činohry ale aj pre experimentálne divadlo. Asistovala britskej scénografke a režisérke Pamele Howard. Pracovala ako architektka relácií Českej televízie a nezávislých hudobných videoklipov a spotov. Vydala vlastnú komixovú knihu. Momentálne finišuje svoje štúdium na JAMU v Brne.

.wix.com/aniczka/gallery

 

Andrej Poliak

OCCUPY GARDEN

(Inštalácia objektu)

 

Andrej Poliak, inštaluje časť kovovej brány, ktorú nachádza v areály Záhrady, tento objekt využíva ako nositeľa viacerích konotácií, doplnením jej obsahu o zeleninové a ovocné rastliny akcentuje niektoré z dôležitých problémov Slovenska - strata potravinovej sebestačnosti, nezamestanosť, degradovanie krajiny a strata schopnostihodnotného využívania vlastných zdrojov a s tým súvisiaci úpadok. A.Poliak chce vytvorením tochto diela  príspieť k diskusií o súčasnom hľadaní zdravého sociálne a environmentálne udržateľného žitia.

Vizuálny tvorca, kultúrny manažér a aktivista, tvoriaci
prevažne vo verejnom priestore, v urbánnej aj prírodnej krajine, v rámci rozšíreného vnímania umenia intermediálne využíva interdisiplinaritu. Tématicky sa zaujímajú o “lokálne krajiny a osobnosti”, o ich zmysel a pozíciu v historickom a súčasnom globálnom kontexte.
Je zakladajúcim členom projektu Periférne Centrá, ktorý sieťuje vzájomne periférne lokality, decentralizuje kultúrny rozvoj a stimuluje starostlivosť o životné prostredie. V tomto kontexte, hľadajúc Nový pohľad na krajinu, v súčasnosti intenzívne spolurozvíja otvorený projekt kultúrneho centra v prostredí vidieckej krajiny na strednom Slovensku.

Carlos Carmonamedina
Tides than bind
(Socha)

Narodil sa v Comarca Lagunera (1982), v 16 sa presťahoval do Xalapa, kde žil osem rokov. Po absolvovaní univerzity Universidad Veracruzana, odbor Výtvarná umenie a mexická literatúra, sa preťahoval do  Transylvánie, kde študoval magisterský program Maľba na Univerzite umenia a dizajnu. Zúčastnil sa  niekoľkých študijných pobytov, na ktorých vždy vystavoval svoje diela. (Slovensko, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Francúzsko) Vo svojej tvorbe často používa ako opakujúcu sa tému svoje denníky, výkresy, fotografie a mapy. Uskutočnil niekoľko sólových výstav v Mexiku, v Londýne a v Osle. Nikdy sa nebránil žiadnej výzve, ani žiadnej spolupráci.

.carmonamedina.net

​

Tibor Trulík​
(performance)
Odporný domov 
,,Či to má vždy tak byť, ako dosiaľ bolo ?" (J.Kráľ)

Pohybová miniatúra tanečníka Tibora Trulíka je autentickou variáciou na tému hľadania domova. Tanečník skúma danú tému skrz svoje vlastné prežívanie, skrz vlastnú osobu. Cieľom nieje prezentovať náročnejší exkurz na tému angažované umenie, ale naopak ide o formulovanie daných otázok skrz svoju vlastnú identitu, hľadanie vlastného miesta slobody, ktoré sa môže uskutočňovať v stretoch, a teda v pohybe. Trulík experimentuje nielen s priestorom, v ktorom sa autenticky nachádza ale aj s objektom, skrz ktorý demonštruje istú duchovnú dekonštrukciu.

Tibor Trulik

pôsobí od roku 2004 v Divadle Štúdia Tanca ako profesionálny tanečník. Vytvoril niekoľko detských tanečných predstavení: O sestre drakom unesenej, Stromy, Uzly. V roku 2009 sa stal tanečnou osobnosťou sezóny TAOS 2009. Momentálne vedie kurzy Štúdia Tanca pre dospelých. 

Ján H. Mikuš​

Fasáda Domu Odporov
(výtvarná inštalácia)

Inštalácia niekoľkých objektov a skíc, ktoré boli vytvorené špeciálne pre fasádu Domu Odporov, teda budovy Záhrady – Centra nezávislej kultúry. Tieto výtvarné inštalácie sa pohrávajú s témou angažovaného umenia, ide o jednotlivé objekty, ktoré majú samostatné názvy. Mikuš doposiaľ nikdy nevystavoval, je v danej oblasti nováčik, nepokúša sa teda zahlcovať diváka prehnane uzavretou formou, naopak ide často o jednoduché výpovede v duchu minimalistického jazyka. Samotné názvy často doplňujú a glosujú samotný objekt, ktorý vznikal na základe daných, ponúkaných možností fasády. Zdá sa, že Mikuš berie všetko pohodené do svojej výtvarnej hry na inštalatéra.



Vincent orchestra

(performance)
Slovensko

Účinkujú: Evka Turtáková, Aďa Vaňková, Táňa Baloghová, Oľga Hlaváčová, Adela Tanková a hostia projektu: Markéta Dulavová, Jana Mikuš Hanzelová a Milan Zvada

J.H Mikuš vytvoril pre expozíciu Dom Odporov krátky text, kombinovaný s básňou Slovensko priamo inšpirovanou básňou českého básnika I.Diviša Čechy. Autor textu vystupuje do ostrého stretu so svojou vlastnou krajinou. Hudobná kompozícia so sakrálnym presahom odľahčuje a ironizuje samotnú, do seba zahľadenú poéziu, ktorá sa pokúša vypovedať o postavení mladého umelca v spoločnosti.
.klaun.osoba.cz

Ján H. Mikuš

V roku 2011 úspešne ukončil štúdia na JAMU v Brne, odbor činoherná réžia. Venuje sa prevažne divadlu ako autor, režisér, herec, či príležitostný klaun. Už počas štúdia získal niekoľko ocenení, v roku 2009 bol poctený v kategórii Objav roka na Pražskom festivale alternatívneho divadla Next wave. Ako režisér pôsobil v brnenských divadlách - v Hadivadle, Huse na provázku a v Divadle Polárka. Venuje sa amatérskemu divadlu v Divadle Gasparego. Založil a vedie elitnú klaunskú spoločnosť Champ de tension (pole napätia).
.wix.com/jankomikus/mikus





Tereza Freyová
Oko oka
(videodokument)

Tereza Freyová sa pokúsi svojím okom kamery zaznamenať vlastnú skúsenosť či pocit z expozície Dom Odporov. Snahou je vytvoriť akúsi aktívnu spätnú reakciu, ktorá bude demonštrovať prípadný záujem, nezáujem, či akékoľvek iné reakcie na expozíciu súčasného mladého umenia. V tomto momente sa (možno) subjektívne overí, schopnosť komunikácie expozície Domu Odporov s eventuálnym divákom.

Žurnalistka a dokumentaristka pochádzajúca z Ostravy. Spoluzakladateľka a členka združenia Brno kulturní. Ide o občianske združenie, ktorého cieľom je systematicky vyvíjať iniciatívy za zmenu financovania kultúry v meste Brno. Pracuje v sociálnej sfére, v blízkej budúcnosti ju čaká štúdium dokumentu na Pražskej FAMU.

Zuzana Galková
(performance)

Opičí štát 
(Scénická ukážka z pripravovanej inscenácie)

Autor textu: Smutný klaun SiSo
Réžia: Zuzana Galková
Dramaturgia: Matej Moško
Scénografia: Michal Lošonský
Kostýmy: Hana Ciglanová
Účinkujú: Zúčastnení a
Matej Moško
Zuzana Galková
Michal Lošonský
Naďa Uherová

Opičí štát nie je iba krycí názov pre dramatizáciu spisov Gorila a Gorila 1. Spis Gorila opisuje údajné korupčné praktiky v slovenskom biznise a politike, jeho uverejnenie na internete viedlo k veľkej kauze, ktorá otriasla Slovenskom. Kauza Gorila pritiahla do ulíc obrovské množstvo ľudí z rôznych sociálnych vrstiev. Počas niekoľkých týždňov sa začali angažovať rôzne, dovtedy neznáme osobnosti, ktoré viedli demonštrácie na celom území Slovenska.
Text kolektívu študentov VŠMU v Bratisalve Opičí štát je zároveň slovnou hračkou. Tá odkazuje na renesančnú utópiu od Thomassa Campanellu Slnečný štát a sériu filmov o Planéte opíc. Taliansky renesančný filozof napísal svoj román o dokonalom štáte vo väznici. Aj tým chce ku kauze gorila nenápadne naznačiť svoj názor skupina začínajúcich divadelných tvorcov.
Spis Gorila a Gorila  majú dokopy 285 569 znakov vrátane medzier, čiže 44 301 slov. To je po zaokrúhlení 158,65 normovaných strán. Text nie je ktovie ako zaujímavý a jednotlivé časti sú preplnené odkazmi na iné dokumenty a udalosti. Cieľom textu resp. Inscenácie je teda priblížiť tento výtvor doslova neľudovej tvorivosti ľuďom.

Autormi inscenácie sú čerství absolventi Vysokej školy múzických umení, ktorí sa už počas štúdia pravidelne tvorivo stretávali vo viacerých inscenáciách. Zuzana Galková má za sebou študentské réžie Anouilhovej Médeie a Sigarevovho Vĺčika, kde spolupracovala s oboma výtvarníkmi, Hankou Ciglanovou a Michalom Lošonským. S divadelným kritikom Matejom Moškom spolupracovala ako dramaturgička jeho hry Improvizácia na Hrušky. Režisérka, scénograf, kostýmová výtvarníčka a divadelný kritik sa však v tejto širokej zostave stretli na spoločnej inscenácii až teraz.

 

V rámci expozície Domu odporov sa Vám predstavia niektorí účastníci Školy svetelného dizajnu, ktorý sa uskutočnil v Záhrade CNK. 
Workshop bol zameraný na prácu so svetelnými zdrojmi. Tentokrát sa účastníci sústredili na svetlo inštalované a objavované v exteriéroch. Supervíziu svetelného workshopu mal na starosti svetelný dizajnér Tomáš Morávek, workschop viedol Rastislav Juhás. Juhás je zakladateľom alternatívneho multikultúrneho priestoru Universal NOD Praha (neskôr len NOD / ROXY). Podieľal sa na kontroverznom projekte Entropy, realizoval objekty pre EXPO 2010, tvoril svetelný dizajn pre divadelné súborov ako napríklad Krepsko alebo Stage Code.

Zuzana Formánková
Diák
Kristína Chlepková
Hojdačky

a ďaľší

.zahradacnk.sk